.

Sedíme naproti, dve telá, mäsá, gúľajúc očami k stropným trámom. Naokolo vrava, život, výplň času, ktorý má tvoriť zmysel. Počujem spoje. Sedíme naproti, dve telá, mäsá, a nepočujem nás.

Voľný buď, kto pravdou kosíš súdu spolkov neznanie, nahý staň a zšliapaj bosý ukájavé uznanie. Voľný buď, kto berieš spánok stagnovania harmónii, vyklč stud a zbrieždi ráno vyhostenej ilúzii. Voľný buď, kto citom činíš zemské svoje bdenie, bodri ho a sním mu viny, kto za Psyché sa ženie. Zalepšie je mysľou prskať, čo svätenou vodou, rovnež lež v miesto […]

Bola som ňou, ona zas mnou v jej očiach, keď objímala som jej kmeň, tancovala som s ňou tmou privinúc sa na zeleň, a náhle strach! Husia koža v jarnom vánku stala sa mi dôkazom vlastnej človečiny, automatu v bdelom spánku, premietajúcim svoje činy. Či patrím tu? Či nepošlapem jej panenskú zem? Či nezamorím jej čistotu pre môj egocentrický sen vtisnúť sa […]

Horím! Svet nie je. Zazneli tóny tvojej duše. Maniere zúfalca. Moje maniere. Kyslíkom do srdca, mozgu, končekov prstov, buď moja! Sto dní, sto rokov, životov. Stoja mohyly na počesť boja. Na brehu vesmíru tmavohnedá atmosféra. Silu som nenašla. Dcéra pštrosa, padlé zviera. Potajme po noci kožu mi pára, útočí na srdce žiara jedovatá, sladká žiara. […]

,,Všetko v poriadku?‘‘ opýtala sa ho rokmi ošľahaná žena v plávajúcej krémovej blúze. Prirovnával si ju k stojanu v bižutérii. Trblietala sa naňho z viktoriánskeho kresla pokojne a zvedavo. Na chvíľu mu pripomenula matku. Starala sa o niekoľko dievčat, určité materinstvo v sebe mať musela, hoci jej starostlivosť sa od starostlivosti bežných matiek výrazne […]

,,Mal som sen.‘‘ bodli doňho spýtavé oči spoza kovového rámu okuliarov. Neodpovedal. Nevedel sa vyrovnať s vlastnou prítomnosťou, nieto ešte s prítomnosťou tohto cudzinca. Súhlasne naňho kývol hlavou a pohľad opäť venoval scenérii pred sebou. Kolená pri sebe a dlane na nich. Mal svoje vákuum a teraz jeho časť nedobrovoľne prenajal bradatému starcovi. Bol by to […]

Ticho. Dospel k dospelosti a dospel k životu bez zmyslu života. Jeho byt bol prázdny ako nikdy predtým a zároveň ako každý deň. Pozrel sa na svoje dlane. Neboli veľmi staré. Boli neskúsené a nahnevané. Čiara života bola dlhá, nemal prečo umierať. Všetko je o uvedomení si svojho podvedomia. Mal sen o sne. A v tom bol ten problém. Snažil sa udusiť duševnom. Ranné […]

Kráčal po popraskanom asfalte medzi dvomi takmer fyzicky sa zbližujúcimi budovami. Vzduch bol napáchnutý upchatou kanalizáciou a zvratkami nasiaknutými alkoholom. Jemu to však už dávno nevadilo, pretože jeho čuchové bunky neboli schopné zachytiť ani ten najostrejší zápach. Z kontajnera pri zadnom vchode ázijského bistra sa naňho lepili špendlíkové zreničky detí, […]

Človek, priateľ môj drahý, postavil plot okolo jeho pozemku, zavrel svoj dobytok do ohrádky a nakoniec večer pri kozube s čajom v ruke, unavený z tejto namáhavej práce, podobné obmedzenie doprial aj svojmu vedomiu. Pre ľudí je úplne prirodzené utiekať sa k svojmu osobnému provincializmu a zotrvať v ňom. Je to ľahšie a rozhodne sú to pevné a stabilné základy. […]