28.04.2019
Sedíme naproti, dve telá, mäsá, gúľajúc očami k stropným trámom. Naokolo vrava, život, výplň času, ktorý má tvoriť zmysel. Počujem spoje. Sedíme naproti, dve telá, mäsá, a nepočujem nás.
01.06.2016
Bola som ňou, ona zas mnou v jej očiach, keď objímala som jej kmeň, tancovala som s ňou tmou privinúc sa na zeleň, a náhle strach! Husia koža v jarnom vánku stala sa mi dôkazom vlastnej človečiny, automatu v bdelom spánku, premietajúcim svoje činy. Či patrím tu? Či nepošlapem jej panenskú zem? Či nezamorím jej čistotu pre môj egocentrický sen vtisnúť sa [...]
25.01.2016
Horím! Svet nie je. Zazneli tóny tvojej duše. Maniere zúfalca. Moje maniere. Kyslíkom do srdca, mozgu, končekov prstov, buď moja! Sto dní, sto rokov, životov. Stoja mohyly na počesť boja. Na brehu vesmíru tmavohnedá atmosféra. Silu som nenašla. Dcéra pštrosa, padlé zviera. Potajme po noci kožu mi pára, útočí na srdce žiara jedovatá, sladká žiara. [...]
velmi pekne...dakujem... ...
Krásne lyrické. Oslovilo. :) ...
Celá debata | RSS tejto debaty