Voľný buď, kto pravdou kosíš súdu spolkov neznanie, nahý staň a zšliapaj bosý ukájavé uznanie. Voľný buď, kto berieš spánok stagnovania harmónii, vyklč stud a zbrieždi ráno vyhostenej ilúzii. Voľný buď, kto citom činíš zemské svoje bdenie, bodri ho a sním mu viny, kto za Psyché sa ženie. Zalepšie je mysľou prskať, čo svätenou vodou, rovnež lež v miesto […]

Bola som ňou, ona zas mnou v jej očiach, keď objímala som jej kmeň, tancovala som s ňou tmou privinúc sa na zeleň, a náhle strach! Husia koža v jarnom vánku stala sa mi dôkazom vlastnej človečiny, automatu v bdelom spánku, premietajúcim svoje činy. Či patrím tu? Či nepošlapem jej panenskú zem? Či nezamorím jej čistotu pre môj egocentrický sen vtisnúť sa […]

Horím! Svet nie je. Zazneli tóny tvojej duše. Maniere zúfalca. Moje maniere. Kyslíkom do srdca, mozgu, končekov prstov, buď moja! Sto dní, sto rokov, životov. Stoja mohyly na počesť boja. Na brehu vesmíru tmavohnedá atmosféra. Silu som nenašla. Dcéra pštrosa, padlé zviera. Potajme po noci kožu mi pára, útočí na srdce žiara jedovatá, sladká žiara. […]